Rodák z Borzecina v okolí Krakova v povojnovom období študoval viacero odborov, popri nich však spolupracoval s celým radom poľských nielen literárnych periodík. V roku 1953 mu vyšli zbierky poviedok, ktoré sa stali jeho literárnym debutom. Prvou autorovou divadelnou hrou bola Policja (1958), o šesť rokov neskôr vzniklo Tango, známe aj z opakovaného uvedenia na Slovensku, ktoré poľského dramatika preslávilo aj ďaleko za hranicami jeho vlasti.
Slawomir Mrożek sa už v roku 1963 rozhodol pre emigráciu do Paríža. Žil aj v USA, Nemecku, Taliansku a Mexiku. V niekdajšom Československu sa po násilnom potlačení obrodného procesu z roku 1968 a okupácii krajiny vojskami piatich krajín vtedajšej Varšavskej zmluvy stal autorom na indexe, ktorého diela sa nevydávali, neponúkali v knižniciach a nehrali na divadelných scénach. S určitosťou na tom mal podiel aj jednoznačne odmietavý Mrożekov postoj k invázii cudzích vojsk, medzi ktorými boli vtedy aj vojaci z jeho vlasti. Do Poľska, ktoré malo už za sebou spoločenské zmeny, sa vrátil až v roku 1996 a udelili mu vysoké štátne vyznamenanie.
Radi by sme pri tej príležitosti upozornili na jeho knihu Baltazar, ktorá vyšla v našom vydavateľstve. Ide o autobiografický príbeh a autorovo zaujímavé spomínanie na život, kde nechýbajú spomienky na detstvo a pobyt v Mexiku.
Spracované podľa TASR – www.teraz.sk
