Da Vinciho kód

Keť sa Robert Langdon pretiahol popod bezpečnostnú mrežu, stál pred vchodom do Veľkej galérie. Mal pocit, akoby hľadel do dlhého hlbokého kaňonu. Po oboch stranách galérie sa dvíhali deväť metrov vysoké steny strácajúce sa v tme. Červenkastá žiara nočného osvetlenia stúpala nahor a vrhala neprirodzené svetlo na obrazy Da Vinciho, Tiziana a Caravaggia, ktoré viseli na stropných lankách. Zátišia, náboženské výjavy a krajinky sprevádzali portréty šľachticov a politikov. Hoci sa vo Veľkej galérii nachádzali najslávnejšie diela talianskych maliarov, mnohí návštevníci mali pocit, že najúžasnejším dielom, ktoré sa nachádza v tejto často Louvru, je slávna parketová dlážka. Dubové parkety, položené v diagonálnom geometrickom vzore, vytvárali prchavú optickú ilúziu mnohorozmernej siete, ktorá vzbudovala v návštevníkoch pocit, že sa vznášajú po povrchu, ktorý sa každým krokom mení. Keť Langdon začal pozorne skúmať mozaiku, zrak sa mu pristavil na predmete, ktorý neočakávane ležal na dlážke pár metrov po jeho ľavej ruke a ktorý obkolesovala policajná páska. Prudko sa obrátil k Facheovi. „Carravaggiov obraz leží na zemiť“ Fache prikývol, ani sa naňho nepozrel. Langdon odhadoval, že ten obraz má hodnotu dva milióny dolárov a teraz leží na zemi ako odhodený plagát. „Prečo je, dočerta, na zemiť“ Fache sa zamračil. Očividne to s ním ani nepohlo. „Nachádzame sa na mieste vraždy, pán Langdon. Ničoho sme sa nedotkli. To plátno strhol zo steny kurátor. Tak spustil bezpečnostný systém.“ Langdon sa obzrel na mrežu a snažil sa predstaviť, čo sa tu odohralo. „Kurátora prepadli v kancelárii, potom utiekol do Veľkej galérie, kde strhol obraz zo steny, a tým spustil bezpečnostnú mrežu. Mreža padla okamžite a znemožnila akýkoľvek prístup dnu. Tieto dvere predstavujú jediný prístup do tejto galérie.“ Langdon bol zmätený. „Takže kurátor uzavrel útočníka vo Veľkej galériiť“ Fache pokrútil hlavou. „Bezpečnostná mreža oddelila Saunièra od útočníka. Vrah stál na chodbe a strieľal na Saunièra cez mrežu.“ Fache ukázal na škrabanec na mreži, ktorú pred chvíľou podliezli. „Naši ľudia našli stopy po guľke. Vrah strieľal cez mrežu. Keť Saunière zomrel, bol tu celkom sám.“ Langdon si v duchu vybavil fotografiu so Saunièrovým telom. Vraveli, že sa zabil sám. Pozrel sa do obrovskej chodby pred nimi. „Tak kde je jeho teloť“ Fache si narovnal sponu na kravate a vykročil dopredu. „Ako zrejme viete, Veľká galéria je pomerne dlhá.“ Pokiaľ si Langdon spomínal, galéria je dlhá asi štyristopäťdesiat metrov, teda ako tri washingtonské obeliky. Neuveriteľná bola aj šírka chodby – poľahky by ňou prešli vedľa seba dva osobné vlaky. Stredom chodby sa tiahol nepravidelný rad sôch a veľkých porcelánových váz, ktoré slúžili ako vkusná stena rozdeľujúca návštevníkov na dva prúdy. Fache teraz mlčal a s pohľadom upretým pred seba rázne kráčal po pravej strane chodby. Prejsť okolo toľkých majstrovských diel bez jediného pohľadu na ne pripadalo Langdonovi takmer neúctivé. Niežeby sa v tomto svetle dalo dačo vidieť, pomyslel si. Tlmené karmínovočervené svetlo, bohužiaľ, pripomenulo Langdonovi jeho poslednú skúsenosť s podobným osvetlením v tajných vatikánskych archívoch. Dnes večer to bola už druhá nepríjemná podobnosť s jeho nepríjemným zážitkom v Ríme. Znovu si spomenul na Vittoriu. Nesnívalo sa mu o nej už celé mesiace. Nechcelo sa mu veriť, že iba pred rokom bol v Ríme; prichodilo mu to ako celé desaťročia. Akoby žil iným životom. Vittoria mu naposledy písala v decembri. Poslala mu pohľadnicu, vraj má namierené na Jávske more, kde chce pokračovať vo svojom fyzikálnom výskume... hej, výskume využívania satelitov na sledovanie migrácie rají. Langdon nemal najmenšie ilúzie o tom, že žena ako Vittoria Vetrová by s ním vydržala bývať v univerzitnom mestečku, ale pri ich stretnutí v Ríme pocítil túžbu, o akej sa mu ani nesnívalo. Jeho sklon k staromládenectvu a z toho vyplývajúci pocit slobody boli akosi otrasené...a nahradil ich nečakaný pocit prázdnoty, ktorý sa počas uplynulého roku akoby prehťbil. Svižne kráčali ťalej, no Langdon ešte vždy nevidel mťtve telo. „Jacques Saunière došiel až tak ťalekoť“ „Pán Saunière bol postrelený do brucha. Umieral veľmi pomaly. Možno takých pätnásť-dvadsať minút. Musel to byť mimoriadne silný človek.“ Langdon sa zdesene obrátil k nemu. „Bezpečnostnej službe trvalo pätnásť minút, kým sa sem dostalať“ „Pravdaže nie. Bezpečnostná služba reagovala okamžite po zaznení poplašného zariadenia, ale Veľká galéria bola uzavretá. Cez mrežu počuli, že na vzdialenom konci chodby sa pohybuje nejaký človek, ale nevideli ho. Kričali naňho, ale neodpovedal. Predpokladali, že je to vrah, a tak v súlade so zmluvou zavolali justičnú políciu. O štvrť hodiny sme tu boli. Podarilo sa nám nadvihnúť mrežu tak, aby sa dalo popod ňu prekťznuť, a poslali sme dnu tucet ozbrojených agentov. Prehľadali sme celú galériu.“ „Ať“ „Nikoho sme nenašli. Okrem...“ Ukázal ťalej do chodby. „Okrem neho.“ Langdon sa pozrel smerom, ktorým ukazoval Fache. Spočiatku si myslel, že Fache ukazuje na veľkú mramorovú sochu v strede chodby. Ako však išli ťalej, Langdon začal rozoznávať aj priestor za sochou. Asi tridsať metrov pred nimi svietil na zem reflektor na prenosnom stojane a v karmínovočervenej galérii vytváral okrúhly ostrovček bieleho svetla. Uprostred kruhu ležalo na parketovej dlážke ako hmyz pod mikroskopom nahé mťtve telo kurátora. „Videli ste tú fotografiu,“ povedal Fache, „takže by vás to nemalo prekvapiť.“ Keť podišli k telu, Langdona zamrazilo. Mal pred sebou ten najčudnejší výjav, aký kedy videl. Bledá mťtvola Jacqua Saunièra ležala na parketách presne ako na fotografii. Keť Langdon stál nad telom a žmúril v ostrom svetle, musel žasnúť, keť si znovu uvedomil, že Saunière strávil posledných päť minút svojho života tým, že sa snažil dostať svoje vlastné telo do tejto polohy. Saunière vyzeral na svoj vek prekvapujúco dobre... a všetky svaly na tele mu boli dobre vidieť. Bol celkom vyzlečený, šaty boli úhľadne zložené na dlážke a on ležal na chrbte uprostred širokej chodby rovnobežne so stenami. Ruky i nohy mal doširoka roztiahnuté ako človek, ktorého natiahla a rozštvrtila akási neviditeľná sila. Krvavá škvrna tesne pod hrudnou kosťou naznačovala, kade vnikla do tela guľka. Z rany vytieklo prekvapujúco málo krvi – vedľa tela bola len malá kaluž sčernetej krvi. Zakrvavený bol aj Saunièrov ľavý ukazovák. Očividne použil svoju vlastnú krv ako atrament a svoje nahé brucho ako plátno, na ktoré nakreslil jednoduchý symbol – dva trojuholníky pretínajúce sa tak, že tvorili päťcípu hviezdu. Pentagram. Mťtvola s krvavou hviezdou na bruchu mala v sebe čosi diabolské. Už fotografia, ktorú Langdon videl predtým, bola desivá, no teraz, keť tu stál osobne, mal hrozný pocit. Urobil si to sám. „Pán Langdonť“ Facheove čierne oči sa doňho znovu zavťtali. „Je to pentagram,“ povedal Langdon hlasom, ktorý znel v tom veľkom priestore duto. „Jeden z najstarších symbolov na svete. Používal sa pred vyše štyritisíc rokmi pred Kristom.“ „A čo znamenáť“ Langdon vždy váhal, keť dostal túto otázku. Vysvetliť, čo symbol „znamená“, bolo ako vysvetliť, ako pôsobí na človeka pieseň – na každého ináč. Biela kapucňa príslušníkov Ku Klux Klanu sa v USA spája s nenávisťou a rasizmom, ale v Španielsku je táto časť odevu znakom náboženskej viery. „Symboly majú za rôznych okolností rôzny význam,“ povedal. „Pentagram je vo všeobecnosti pohanský náboženský symbol.“ Fache prikývol. „Satanistický.“ „Nie,“ opravil ho Langdon a hned si uvedomil, že by sa mal vyjadrovať jasnejšie. Dnes je pojem pohan takmer synonymom satanizmu, čo je všeobecný omyl. Toto slovo je pôvodne odvodené z latinského paganus, čo značí obyvateľ vidieka. „Pohania“ boli doslova nevzdelaní dedinčania, ktorí sa pridťžali starého vidieckeho náboženstva uctievajúceho Prírodu. Ľudí, ktorí bývali vo vidieckych sídlach, villes, sa cirkev tak bála, že kedysi nevinné označenie dedinčana – vilain – dnes znamená „zloduch“. „Pentagram je predkresťanský symbol,“ vysvetľoval Langdon, „ktorý súvisí s uctievaním Prírody. Staré národy rozdeľovali svet na dve polovice – mužskú a ženskú. Ich bohovia a bohyne udržiavali rovnováhu moci. Jin a jang. Keť boli muži a ženy v rovnováhe, na svete vládol súlad. Keť neboli v rovnováhe, vládol chaos.“ Ukázal na Saunièrovo brucho. „Tento pentagram predstavuje ženskú polovicu všetkého jestvujúceho – predstava, ktorú náboženskí historici nazývajú 'posvätné ženstvo' alebo 'božská bohyňa'. Saunière to vedel najlepšie.“ „Saunière si nakreslil na brucho symbol bohyneť“ Langdon to musel priznať, aj keť to vyzeralo čudné. „Podľa celkom konkrétnej interpretácie pentagram symbolizuje Venušu – bohyňu ženskej pohlavnej lásky a krásy.“ Fache prenikavo pozoroval nahého muža a zahmkal. „Prvé náboženstvá boli založené na božskom poriadku Prírody. Bohyňa Venuša a planéta Venuša boli jedno a to isté. Bohyňa mala svoje miesto na nočnej oblohe a bola známa pod rozličnými menami – Venuša, Východná hviezda, Ištar, Astarte – a všetky súvisia so ženstvom, Prírodou a Matkou Zemou.“ Fache vyzeral akýsi ustarostenejší, akoby radšej dával prednosť idey satanizmu. Langdon sa rozhodol, že nebude vysvetľovať to, čo bolo na pentagrame najúžasnejšie – jeho grafický pôvod súvisiaci s Venušou. Ako mladý študent astronómie žasol, keť zistil, že planéta Venuša vytvára každých osem rokov na svojej dráhe po oblohe dokonalý pentagram. Staroveké národy tento úkaz natoľko prekvapil, že Venuša a jej pentagram sa stali symbolmi dokonalosti, krásy a cyklických vlastností pohlavnej lásky. Gréci na počesť čarovnej Venuše a jej osemročného cyklu organizovali olympijské hry. Dnes si už len málokto uvedomuje, že novoveké olympijské hry, ktoré sa konajú každé štyri roky, sa dodnes riadia polovičným cyklom planéty Venuše. A ešte menej ľudí vie, že päťcípa hviezda sa takmer stala oficiálnym olympijským znakom, ktorý sa zmenil na poslednú chvíľu – päť cípov nahradilo päť prelínajúcich sa kruhov, ktoré lepšie vystihujú dokonalosť a harmóniu ako hlavné vlastnosti hier. „Pán Langdon,“ ozval sa náhle Fache. „Ale pentagram jednoducho musí súvisieť aj s diablom. Najlepšie o tom svedčia vaše americké horory.“ Langdon sa zamračil. Vťaka ti, Hollywood. Päťcípa hviezda bola hotovým klišé vo filmoch o satanských sériových vrahoch, ktorá bola zvyčajne namaľovaná na stene nejakého satanského bytu spolu s inými údajne démonickými symbolmi. Langdon bol vždy znechutený, keť videl tento symbol v tejto súvislosti; skutočný pôvod pentagramu bol totiž doslova božský. „Uisťujem vás,“ povedal Langdon, „že napriek tomu, čo ste videli vo filmoch, démonický výklad pentagramu je historicky nesprávny. Pôvodný ženský význam tohto symbolu sa zachoval, no výklad samotného symbolu bol v priebehu tisícročí prekrútený. V tomto prípade prostredníctvom krviprelievania.“ „Asi vám nerozumiem.“ Langdon pozrel na Facheov krížik a nebol si istý, ako má pokračovať. „Cirkev, pane. Symboly sú veľmi odolné, ale raná rímskokatolícka cirkev nahradila pentagram iným symbolom. Cirkev v snahe vykoreniť pohanské náboženstvá a obrátiť národy na kresťanstvo spustila očierňovaciu kampaň proti pohanským bohom a bohyniam a označila ich božské symboly za prejav zla.“ „Pokračujte.“ „V nepokojných časoch je to bežné. Nová moc preberie jestvujúce symboly a postupne ich potiera, aby potlačila ich význam. V boji medzi pohanskými a kresťanskými symbolmi prehrali pohania; z Poseidónovho trojzubca sa stali diablove vidly, zo špicatého klobúka mudrca sa stal čarodejnícky symbol a z Venušinho pentagramu znamenie diabla.“ Langdon sa odmlčal. „Nanešťastie, aj armáda USA prekrútila zmysel pentagramu, ktorý je dnes naším najvýznamnejším symbolom vojny. Nachádza sa na všetkých našich bojových lietadlách a na pleciach všetkých našich generálov.“ Toľko o bohyni lásky a krásy. „Zaujímavé.“ Fache kývol smerom k mťtvole, ktorá mala ruky roztiahnuté ako orlie krídla. „A poloha telať Čo by ste k tomu povedaliť“ Langdon pokrčil plecami. „Poloha tela len podčiarkuje symboliku pentagramu a posvätného ženstva.“ Faché sa zamračil. „Prosímť“ „Princíp opakovania. Najjednoduchší spôsob, ako zvýrazniť zmysel symbolu, je symbol zopakovať. Samotné telo Jacqua Saunièra je roztiahnuté v tvare päťcípej hviezdy.“ Jeden pentagram je dobrý, ale dva sú ešte lepšie. Fache si znovu prešiel rukou po ulízaných vlasoch a zrakom prechádzal po Saunièrových rukách, nohách a hlave, ktoré vytvárali päťcípu hviezdu. „A prečo je nahýť“ zamrmlal po chvíľke mlčania, akoby pri pohľade na staré mužské telo cítil odpor. „Prečo sa vyzliekolť“ Čertovsky dobrá otázka, pomyslel si Langdon. Premýšľal o nej od chvíle, keť videl tú fotografiu. Mal pocit, že nahé ľudské telo zase len podčiarkovalo symbol Venuše – bohyne ľudskej sexuality. Hoci sa modernej kultúre podarilo z veľkej časti potlačiť súvislosť medzi Venušou a telesným spojením medzi mužom a ženou, skúsené oko etymológa videlo v slove „venerický“ jeho pôvodný význam pochádzajúci zo slova Venuša. Langdon sa rozhodol, že týmto smerom nepôjde. „Pán Fache, asi vám nepoviem, prečo si pán Saunière nakreslil tento symbol na brucho a prečo si takto ľahol, ale môžem vám povedať, že pentagram považoval za znak ženského božstva. Vzájomný vzťah medzi týmto symbolom a posvätným ženstvom je historikom umenia a vedcom zaoberajúcim sa symbolmi všeobecne známy.“ „Dobre. A prečo použil svoju vlastnú krv ako atramentť“ „Asi nemal poruke nič iné, čím by mohol písať.“ Fache chvíľu mlčal. „Ja si myslím, že použil krv preto, aby polícia mohla uplatniť určité súdne postupy.“ „Prosímť“ „Pozrite sa na jeho ľavú ruku.“ Langdon prešiel zrakom bledú kurátorovu ruku po celej jej dťžke, ale nevidel nič. Neisto obišiel mťtvolu, kľukol si a s prekvapením si všimol, že kurátor zvieral v ľavej ruke veľké značkovacie pero. „Saunière ho držal, keť sme ho našli,“ povedal Fache a prešiel niekoľko metrov k prenosnému stolu pokrytému vyšetrovacími nástrojmi, káblami a rozličnými elektronickými prístrojmi. „Ako som už povedal,“ pokračoval a prehrabával sa vo veciach na stole, „ničoho sme sa nedotkli. Poznáte tento typ perať“ Langdon sa ešte hlbšie sklonil, aby videl na nápis na pere. STYLO DE LUMIERE NOIRE. Prekvapene zdvihol zrak. Pero s čiernym svetlom alebo vodotlačové prepisovacie pero bol značkovač, ktorý pôvodne používali múzeá, reštaurátori a policajti skúmajúci falzifikáty, ktorí dávali na predmety neviditeľné značky. Pero písalo fluorescenčným atramentom odolným voči korózii a zloženým z alkoholu, ktorý bol viditeľný iba pod čiernym svetlom. Pracovníci múzea dnes nosia tieto značkovače pri svojich každodenných obliadkach a značkujú rámy obrazov, ktoré treba reštaurovať. Keť Langdon vstal, Fache podišiel k reflektoru a zhasil ho. Galéria razom potemnela. Langdon na okamih vôbec nič nevidel a zneistel. Potom sa vynorila Facheova silueta, osvetlená jasným purpurovým svetlom. Niesol prenosný zdroj svetla, ktorý ho zahalil do fialovej hmly. „Ako asi viete,“ povedal Fache a oči mu svetielkovali vo fialovej žiare, „polícia skúma pomocou čierneho svetla miesto činu a hľadá krv a iné súdne dôkazy. Viete si preto predstaviť, akí sme boli prekvapení...“ Vtom namieril svetlo na mťtvolu. Langdon sa pozrel tým smerom a až ho celého myklo. Pri pohľade na parkety sa mu rozbúšilo srdce. Vedľa mťtvoly žiarili kurátorove posledné slová, načarbané priesvitným rukopisom. Ako hľadel na chvejúci sa text, mal pocit, že tá hmla, čo zahaľovala celý tento večer, je teraz ešte hustejšia. Znovu si prečítal tie slová a pozrel na Fachea. „Čo to, dočerta, znamenáť“ Facheove oči žiarili bielou farbou. „Na túto otázku by ste mali odpovedať práve vy.“