KNIHY
Žijem momentálne v Španielsku a nemám pri sebe až tak veľa kníh, ako som zvyknutá. Nedávno som si však so sebou vzala zo Slovenska malú knihu Augustín od Alberta Moraviu o živote dospievajúceho chlapca s mamou, ktorá si užíva letný milenecký vzťah a o hľadaní vlastnej identity a svojho ja vo svete. Je to knižka aj o tom, či morálka a dobrá výchova vždy stačí tam, kde surovosť života porušuje všetky spoločenské normy a pravidlá.
Práve mám rozčítaného Harukiho Murakamiho a jeho knižku Bezfarebný Cukuru Tazaki a roky jeho putovania. Pekná knižka o tom, ako sa z jedného dňa na druhý náš život zmení a priatelia, ktorí v ňom doposiaľ boli, už nie sú. Som zvedavá, ako sa jej dej vyvinie.
Knižka, ktorú som naposledy čítala, bola aj od Ariel Levy Proti všetkým pravidlám. Veľmi pekne a citlivo spracovaná knižka o láske k rovnakému pohlaviu a o tom, aké je stratiť dieťa, ktoré sa ešte nenarodilo. Téma, o ktorej sa bežne len tak nerozprávame.
Veľmi sa teším aj na Možnosti milostného románu od Jana Němca, ktorý budem čítať v podobe e-knihy, lebo verím, že láska k sebe a k druhým je tá, ktorá nás môže aj v súčasnej situácii najviac liečiť.
NA ÚTECHU A POZERANIE
Je to asi zvláštna záľuba, ale rada pozerám na YouTube videá kozmonautov, ktorí boli vo vesmíre. Vyhľadávam uchu a duši lahodiacu hudbu ako napríklad skladby od Agnes Obel, Nilsa Frahma, hudobného zoskupenia Lamb a španielske staré skladby. Mojou obľúbenou stránkou na Facebooku je Brain Pickings o umení, dielach, autoroch a mysliteľoch. Občas rada zablúdim k budhistickému mníchovi Thich Nhat Hanhovi, ktorého som objavila v budhistickom kláštore Kopan počas mojich potuliek v Nepále. A rada pozorujem novú hudbu a diela od mojich známych, ktorých táto pandémia inšpirovala k obrovskej a nekonečnej kreativite.
PSYCHOHYGIENA
Bez písania by som asi neprežila. Píšem si denník, píšem básne v angličtine a španielčine a najnovšie som začala kresliť a maľovať. Kamarátka raz do týždňa vedie online arteterapiu a nestíham sa udivovať, čo všetko sa v nás skrýva a aké krásne veci sme schopní vytvoriť. Jeden obraz mi už visí na stene. Okrem toho veľa spím, meditujem, pracujem, cvičím a sťahujem sa do svojho ticha. A snažím sa veľa na seba, ale aj veci okolo seba usmievať. Presne to, čo odporúčajú robiť najväčší zenbudhisti.
ČI PÍŠEM
Niečo mám rozpísané, ale pandémia zastavila moju snahu o výskum, takže budem mať viac času rozmýšľať nad samotným konceptom knihy. Téma sa týka vojny a životu ľudí po nej. Momentálne ju nechávam na voľný spád a počúvam, kedy ma text volá. V neistých časoch náročné témy môžu dať zabrať, takže sa snažím písanie netlačiť. Okrem toho píšem aj vlastné reflexie, ale či to bude na čítanie aj pre druhých, ešte uvidíme. Písanie je však moja terapia a kedykoľvek sa dá, niekam, niečo píšem.
