Tak sa zrodila idea pre v poradí už tretiu spoločnú knihu Milana Lasicu a Mareka Ormandíka, ktorá vychádza vo Vydavateľstve SLOVART. Po publikáciách Milanchólia z roku 2008, ktorá vyšla aj v limitovanom vydaní a Piesnenie (2016), nám Vianoce 2021 prinášajú novinku s názvom V krátkosti.
Ako už vyplynulo z okolnosti vzniku knihy, jedinečným prvkom je práve jej spracovanie. Zatiaľ čo v Milanchólii Lasica komentoval múdrymi a vtipnými textami sugestívne obrazy výtvarníka a v Piesnení nájdete mnoho Ormandíkových kresieb, ktoré ilustrujú Lasicové texty zhudobnené Petrom Lipom, v tomto prípade ide o spojenie dvoch nezávislých denníkov oboch osobností.
Textovú časť tvoria takmer každodenné zápisky Milana Lasicu, predovšetkým z roku 2009, ale aj krátke postrehy z rokov nasledujúcich.
Prečo si vlastne písať denník? Lebo človek si doň píše to, čo chce on, a nie čo očakávajú iní? Sebe predsa nebude písať to, čo netreba. Také sú denníkové zápisky Milana Lasicu. Presné datovanie ani rozdelenie udalostí na nové a spomienkové nepokladal autor za dôležité. Dôležité sú len tie, ktoré zostali, lebo ukazujú jeho svet.
„Len naozajstní spisovatelia povedia na seba všetko. Ja nie som spisovateľ.“ Milan Lasica
A prečo si kresliť každý deň? Napríklad preto, lebo na niektoré obrazy sú slová krátke. Tým skôr, ak je rok 2020 a život každého z nás poznamenala pandémia. Svoju odpoveď premietol Marek Ormandík do nonsensových kresieb v cykle Karantéma 2020, ktoré sú obrazovou časťou tejto publikácie.
Oba denníky, obrazový aj textový, nám ukazujú svet dvoch tvorcov tak, ako sme ich doteraz nepoznali.
Knihu V krátkosti uzatvára postskriptum Tomáša Janovica:
Milan, bol si pre mňa – nie bol, stále si – omyl prírody. Aj talent, aj charakter, kde sa také niečo vzalo v tejto krajinke?
Posledný aforizmus, ktorý si mi povedal pri káve, bol tento: „Kto chce byť nesmrteľný, musí najprv zomrieť.“
