Pri výbere rozprávok sa Marianna Oravcová vrátila k pôvodným písomným prameňom – zápisom zberateľov, najmä z konca 19. storočia medzi ktorými by ste našli misionárku uniantskej cirkvi z Moravy, i nemeckého lodného lekára. Vďaka svojmu rozprávačskému majstrovstvu a erudícii v knihe zachytáva obrovskú rozmanitosť ženských postáv. Niekedy to je nevesta, ktorá si nevie vybrať ženícha, inokedy siláčka, ktorá zabije aj draka, aby ochránila svoje deti. Môže sa vynoriť z hĺbok mora, alebo sa znenazdajky objaví z pštrosieho vajca.
Napriek fascinujúcej rozmanitosti príbehov v nich čitatelia spoznajú i dobre známe motívy s ktorými sa stretávajú v slovenských rozprávkach, čo podľa autorky len potvrdzuje, že rozprávky sú univerzálnym kultúrnym bohatstvom ľudstva.
Kniha je venovaná deťom od 8 rokov, ale rozprávky v nej, sprevádzané nádhernými ilustráciami Emílie Holečkovej, potešia každého, kto nevyrástol z túžby po dobrých príbehoch.
Knihu Rozprávky o šikovných dievčatách, odvážnych ženách a múdrych starenách na záver dopĺňa text, v ktorom autorka čitateľom poodkryje históriu rozprávok a ich zbierania a porozpráva o ich význame, spoločných črtách naprieč svetom i miestnych špecifikách.:
V Afrike sa rozprávky v jazyku hausa začínajú „Ga ta nan, ga ta nan“, „Pozri, to je ona, už prichádza“, a poslucháči zborovo odpovedajú „Ta zo, ta tja mu chira“, „Nech len príde a pomôže našej večernej besede“, alebo „Ta zo, mu dži“, „Nech príde, radi si ju vypočujeme“.
V Tichomorí posielali rozprávku k poslucháčom slovami: „Rozprávka, tu ťa sadím, nech vyrastieš veľká a krásna. Položím ťa na horiace polená a do chrumkava upečiem, aby si voňala ako plod chlebovníka. Poďte tí, čo ste hladní, a jedzte! Rozprávky sú tu.“
Na konci príbehu rozprávači nezriedka pridávali napr. morálne ponaučenia alebo akési ospravedlnenie či inú formulku. Napríklad eskimácky rozprávač či rozprávačka zakončí ospravedlnením: „Nech si všetky moje chyby a omyly nájdu svoje miesto a nech pritom nenarobia veľa kriku.“
V Kórei zasa hostiteľ Majster Yu zatlieskal, pozdvihol šálku a pripil nazdravie rozprávača. A nastúpil ďalší rozprávač s ďalším príbehom.
V Afrike rozprávač zasa povie: „No, tak to som dobre naklamal.“ A poslucháči odpovedia: „No, klamstvo pre šťastie.“ Alebo zakončí: „Nech ráno, keď sa zobudím, nájdem mešec peňazí alebo kus striebra.“
O autorke
Marianna Oravcová
Vyštudovala filozofiu a anglický jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, doktorát získala na Masarykovej univerzite v Brne. Pôsobila ako historička filozofie na Ústave filozofie a sociológie SAV. Začiatkom deväťdesiatych rokov ako členka Slovenského helsinského výboru podnietila viaceré ľudskoprávne iniciatívy, napríklad zriadenie inštitútu ombudsmana na Slovensku. Dlhodobo sa zasadzovala o rehabilitáciu viacerých skupín prenasledovaných osôb, osobitne násilne vysťahovaných ľudí. Pôsobila ako veľvyslankyňa v Slovinsku.
V publikácii Akcia B (2020) sa venuje v slovenskej historiografii doteraz príliš nepovšimnutej problematike vysťahovania nepohodlných osôb z veľkých miest komunistickým režimom. Vo Vydavateľstve SLOVART jej vyšli knihy V ríši víl a škriatkov (2022) a Legendární hrdinovia (2025)
O ilustrátorke
Emília Holečková
Vyštudovala dizajn a vizuálnu komunikáciu na VŠVU v Bratislave, pôsobí ako grafická dizajnérka a ilustrátorka. Venuje sa širokej škále projektov od detských kníh, cez komiksy, land art, plagátovú tvorbu a grafický dizajn. Je tiež autorkou webových ilustrácií k Indickému umeleckému festivalu vo Vancouvri. Ilustrovala aj do časopisu Slniečko.
