Molnár hovorieval, a vzťahovalo sa to najmä k prednáškam o farbách, že vidíme aj to, čo nie je, a nevidíme to, čo je. Vidíme preludy, a nevnímame niektoré vlnové dĺžky. Modrá farba má najkratšiu vlnovú dĺžku a v minulosti boli teórie, že pri niektorých národoch sa rozlišovanie krátkych vlnových dĺžok vyvinulo až neskôr.“
Najnovší román Kataríny Kucbelovej Modrosleposť nie je len o modrej farbe. Ale je aj o nej. A ešte je o zvieratách a o ich podobnosti s ľuďmi. Je o Molnárovi a o vetre a o útekoch. Každý z nás uteká iným spôsobom. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám, k umeniu, hľadajú rozlet v neustálom ohrození. Modrosleposť je román o vlastných väzeniach a o bludnom hľadaní cesty von. O zvieratách v nás, mučených, slobodných aj divokých. O zvieratách, do ktorých vkladáme svoje predstavy o sebe.
Prozaický debut Kataríny Kucbelovej Čepiec bol v roku 2020 vo finálovej pätici ocenenia Anasoft litera a zároveň vo finále Ceny René. Je tiež nominovaný na poľskú cenu Angelus. O jej víťazovi sa rozhodne už 14. októbra.
Zároveň Vás srdečne pozývame na uvedenie knihy Kataríny Kucbelovej Modrosleposť, ktoré sa uskutoční 19. októbra o 18.30 v bratislavskom kníhkupectve Artforum.
Napísanie diela podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.
O autorke:
Katarína Kucbelová je etablovaná slovenská poetka. Pred novelou Čepiec (Vydavateľstvo Slovart 2019), ktorá je prozaickým debutom, vydala štyri básnické zbierky: Duály (Drewo a srd 2019), Šport (Ars Poetica 2006), Malé veľké mesto (Ars poetica 2008) a Vie, čo urobí (Artforum 2013). Pracuje ako kultúrna manažérka, spoluzakladala literárnu cenu Anasoft litera a do roku 2012 bola jej riaditeľkou. Narodila sa v Banskej Bystrici a od svojich štúdií na Vysokej škole múzických umení žije svoj skutočný život v Bratislave. S manželom vychováva jednu dcéru.
