V pondelok 10. februára 2020 zomrel vo veku 78 rokov spisovateľ Pavel Vilikovský. Narodil sa 27. júna 1941 v Palúdzke v rodine literárneho historika. Pracoval ako redaktor v časopisoch Slovenské pohľady, Romboid či Reader´s Digest aj vo vydavateľstve Tatran. Do literatúry vstúpil pred viac ako päťdesiatimi rokmi zbierkou poviedok Citová výchova. Stal sa mnohonásobným finalistom ceny Anasoft litera a bol jej prvým laureátom. Hlavnú cenu získal dvakrát za romány Čarovný papagáj a iné gýče (Slovenský spisovateľ 2005) a Prvá a posledná láska (Vydavateľstvo SLOVART 2013). Vo Vydavateľstve SLOVART mu vyšli aj romány Letmý sneh (2014) a Krásna strojvodkyňa, krutá vojvodkyňa (2017). Román Letmý sneh pre divadlo Astroka zdramatizoval Jakub Nvota.
Okrem písania sa Pavel Vilikovský venoval aj prekladateľskej činnosti, najmä prekladom z anglickej a americkej prózy (James Aldridge, William Faulkner, Joseph Conrad, Virginia Woolfová, Kurt Vonnegut a i.); príležitostne však prekladal i eseje (T. S. Eliot) a básne. V priebehu 70. rokov sa tak vypracoval na jedného z najkvalitnejších prekladateľov z angličtiny. Jeho literárnou rozlúčkou sa stal román RAJC je preč (Petrus, 2018).
Literárny svet prišiel o velikána. Česť jeho pamiatke.
„Doobeda si sadnem k počítaču a simulujem písanie. Napíšem päť riadkov, napíšem desať riadkov, ako sa kedy zadarí, a potom premýšľam o veciach, ktoré ma zaujímajú, a o tom, ako to čo najlepšie vyjadriť. Druhá vec je, či to bude mať hlavu alebo pätu. Tohto sa držím. Na dôchodku som celkom jasne zistil, že som grafoman.“ Pavel Vilikovský pre Denník N
