A tak, ako sám napísal: „Poprosil by som Vás, aby ste ma priveľmi nevychvaľovali, iba toľko, čo si zaslúžim, pretože všetkého moc škodí,“ tak ponecháme na vás aj úsudok o novej knihe Agáty Petrakovičovej.
Podenky sú zaujímavé tvory, sú dôležitou súčasťou potravinového reťazca a v dospelej forme žijú iba dni alebo hodiny. Z Podenky Agáty Petrakovičovej dýcha nostalgia, ktorá nie je utopená v ťažobe a ľudí a situácie síce pomenúva poeticky, ale zároveň aj s realistickou koncovkou.
„U nás v rodine sa dostávali do vienka tri veci, pero, pohár a kopanec do zadku. Zatiaľ som všetky dary dostatočne neuchopila, hoci pohár držím rovno a pevne. Kopance sú súčasťou môjho života, sú pre mňa také prirodzené ako dýchanie. Nie, neuhnem sa, naopak, predkloním sa hlbšie, než sa odo mňa vyžaduje. A pero? Zatiaľ sa mi trasie v ruke, hoci ním dokážem urobiť aj zopár akrobatických kúskov! Som vyzbrojená genetickou informáciou, zdedenou po svojich predkoch, s ktorými som natoľko prepletená, až strácam súdnosť,“ píše sa v kapitole s názvom Psychoterapia. Spolu sa ich v tejto fragmentálnej, až snovo plynúcej knihe nachádza 21. Krátke a ešte kratšie texty vznikali pôvodne ako zápisky v autorkinom denníku.
Kniha Podenka bola uvedená v piatok 7. júla o 17.00 v Múzeu slovenskej keramickej plastiky v Modre. Večerom sprevádzala Veronika Šikulová.
O autorke:
Agáta Petrakovičová je historička a pracuje v keramickom múzeu, kde sa miesi hlina s rozhovormi a zaujímavými ľuďmi. Je archivárkou veselých a smutných dialógov s výtvarníkmi, priateľmi, rodinou a ľuďmi, ktorých stretáva počas terénnych výskumov. Pochádza z literátskej šikulovskej rodiny. So sestrou Veronikou majú podobné témy, ale každá o nich píše inak.
