Román Dlhý lupeň z mora sa opiera o skutočné udalosti, ktoré sa odohrali koncom 30. rokov 20. storočia v Španielsku zachvátenom občianskou vojnou. Keď sa generálovi Francovi a fašistom podarí zvrhnúť vládu, státisíce ľudí sú nútení utiecť. Emigrovali do rôznych kútov sveta, no dej románu sa sústredí na cestu loďou do Čile. Kľúčovú úlohu v tejto časti histórie zastal básnik Pablo Neruda. Podľa neho bolo čilské kritérium v otázke prisťahovalectva odjakživa rasistické, konzuli dostávali dôverné inštrukcie, aby odmietali udeliť víza osobám istých kategórií, rás a národností. Neruda z vlastnej iniciatívy kúpil a upravil loď, na ktorej prisťahovalci prišli do Južnej Ameriky, zohnal pre nich peniaze, ktoré vyžadovala vláda na štart nového života.
Medzi Španielmi, ktorí z krajiny odchádzajú je aj Roser, tehotná mladá vdova. Jej osud sa prepletie s Víctorom, vojenským lekárom a bratom jej zosnulého manžela. Aby obaja prežili, musia urobiť to, po čom ani jeden z nich netúži – uzavrieť manželstvo. Spolu s dvoma tisíckami ďalších utečencov sa Roser a Víctor nalodia na Nerudovu loď do Čile. Osud im však kladie do cesty jednu prekážku za druhou a obaja postupne zisťujú, že ozajstný domov bol celý čas takmer na dosah ruky.
Allendeovej osobná skúsenosť tiež ponúkla možnosť rozšíriť perspektívu románu. Po štátnom prevrate v Čile a nástupe vlády Augusta Pinocheta sa jej meno dostalo do zoznamu nežiaducich osôb a presťahovala sa do Venezuely. Neskôr krátko žila v Španielsku a nakoniec odišla do USA. V románe Dlhý lupeň z mora vytvára fikciu, príbeh dvoch postáv, ktorý pôsobí vďaka historickým faktom veľmi realisticky.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
O autorke:
Isabel Allende (1942) je čilská spisovateľka, známa ako pokračovateľka Márquezovho magického realizmu, jedna z najvýznamnejších súčasných autoriek. Narodila sa v Peru v rodine diplomata. Neskôr v Čile vyštudovala žurnalistiku, pôsobila ako redaktorka a pracovala pre OSN v Santiagu, Bruseli aj inde v Európe. Napísala mnoho románov aj niekoľko esejisticky ladených kníh, no jej najznámejším románom je nepochybne Dom duchov (La casa de los espíritus, 1982), podľa ktorého nakrútili aj úspešný film. Po slovensky vyšli aj jej prózy Skazené dievča (Cuentos de Eva Luna, 1989), Dcéra šťasteny (Hija de la fortuna,1999), Sépiový portrét (Retrato en sepia, 2000), Paula (1994) či Japonský milenec (El amante japonés, 2015).
