Neuromant, Nulák a Mona Lisa na plné gule tvoria tri elementy, na ktorých stojí kyberpunk. V úvodnej časti autor po prvý raz zadefinoval pojmy ako kyberpriestor, virtuálna realita, matrix a internet. Americko-kanadský spisovateľ William Gibson vytvoril svet, ktorým sa neskôr inšpirovali aj tvorcovia známej filmovej série Matrix.
Mona Lisa na plné gule bola prvýkrát publikovaná už v roku 1988. V tejto záverečnej časti voľnej sci-fi trilógie sa znova stretávame s hlavnými postavami z predošlých dvoch dielov, napríklad s Angelou Mitchell z Nuláku. Pridávajú sa však aj nové postavy, ktoré rozbehnú príbeh plný akcie. Ten sa odohráva niekoľko rokov po Nuláku.
Kumiko, tínedžerka rodinne spätá s Jakuzou, je poslaná do Anglicka, aby sa tam ukryla pred nepriateľmi svojho otca. Nie je však sama. Sprevádza ju aj AI, alebo Colin, ktorý jej je nápomocný. Mona je mladá prostitútka z Floridy, ktorá cestuje do New Yorku, kvôli lukratívnej zákazke. Keď docestuje, všetko sa zmení... A ich osudy sa spoločne s ďalšími pretnú v mozaike, ktorá do seba dokonale zapadne a zarámuje trilógiu o budúcnosti z minulosti.
Komplexnosť jednotlivých postáv, ich vývoj a pochopenie celého príbehu vrátane jeho rozuzlenia, však predpokladá čítanie trilógie v nadväznosti jednotlivých dielov na seba.
O autorovi
William Gibson (1948) patrí k najznámejším svetovým autorom kyberpunku. Záujem o sci-fi literatúru a príbehy všeobecne, prejavoval už od útleho veku. Ešte ako tínedžer osirel a jeho životná cesta nebola jednoduchá ani priamočiara. Román Neuromant (1984), v ktorom po prvý raz predstavil svet kyberpriestoru, vyhral Hugo Award, Nebula Award, aj Philip K. Dick Award. Gibbsonovu tvorbu významne ovplyvnil William S. Burroughs. Vo všeobecnosti ho považujeme za autora pojmu kyberpriestor, ktorý popísal ako „konsenzuálnu halucináciu“. Okrem románov je aj autorom viacerých poviedok a zborníkov.
