Na tieto aj mnohé iné otázky o vzniku človeka odpovedá v knihe Na počiatku bola bunka nórska biologička Katharina Vestre. A to zrozumiteľne a často aj veľmi vtipne.
Tak či onak, istým spôsobom si srstnatých predkov naďalej pripomíname: husou kožou. Keď je vám zima, vzpriamovače sa automaticky stiahnu, následkom čoho sa chlpy vztýčia. Pomáha to najmä živočíchom s dlhou srsťou, pretože v okolí tela vznikne ochranná vrstva teplého vzduchu. Zviera navyše vyzerá väčšie a desivejšie, keď sa cíti ohrozené. V prípade nás ľudí ide prakticky o zbytočný reflex – husia koža nás nezahreje a ani medveďa neodstraší.
Jej fascinujúci príbeh o procesoch vzniku ľudského tela od prvej bunky až po prvý nádych je určený milovníkom literatúry faktu, ktorí sa zaujímajú o ľudské telo a všetko, čo s ním súvisí.
Katharina Vestre (1992) je doktorandkou na Katedre biovied Univerzity v Osle. Jej knižný debut Na počiatku bola bunka bol preložený do 22 jazykov.
Vo Vydavateľstve SLOVART vyšli v edícii o ľudskom tele aj tieto knihy:
Bez hanby o ohanbí, Taktne o tráviacom trakte, Miznúce mikróby a Srdcové záležitosti.
