Pavol Rankov (1964) pôsobí na Katedre knihovedy a vedeckých informácií. Debutoval poviedkovou tvorbou zbierkou S odstupom času (1995), neskôr mu vyšli knihy My a oni / Oni a my (2001) a V tesnej blízkosti (2004). Prostriedkami fantastickej a absurdnej literatúry v nich skúmal situácie či okolnosti, za akých sa v ľudskom živote prejavuje dobro a zlo, ako tieto entity zdanlivo koexistujú, neskôr súperia a napokon niektorá víťazí. Na túto líniu nadviazal aj svojou poslednou poviedkovou knižkou Na druhej strane (2013). V románoch Stalo sa prvého septembra alebo inokedy (2008) a Matky (2011) sa zaoberal jednotlivcom v spoločensko-historickom súkolí. Vychádzajúc zo skutočných, často však neuveriteľných príbehov a udalostí analyzoval problematiku konfrontácie dobra so zlom na konkrétnom materiáli európskych dejín dvadsiateho storočia. Vo vydavateľstve SLOVART mu vyšli knihu Miesta, čo nie sú na mape (2017), Legenda o jazyku (2018) a reedícia románu Stalo sa prvého septembra (2019). V roku 1995 sa stal laureátom Ceny Ivana Kraska, v roku 1997 získal medzinárodnú cenu Premio Letterario Internazionale Jean Monnet. V súťaži Poviedka 2001 získal Cenu denníka SME.
