Alamut

Príbeh vystupujúci ako fatamorgána z dávnej minulosti. Ako hrozivá legenda sa prelieva z čias minulých do dnešných dní. Je to podobenstvo, ktoré môže mať tak veľa spoločného so súčasnosťou. Ústredný hrdina románu Hasan Ibn Sabáh, vychýrený a krutý zakladateľ sekty ismaílcov, zhromaždil v nedobytnej horskej pevnosti Alamut (Orlie hniezdo) na severe Iránu utečencov z okolitých krajín. Ich úlohou bolo vychovávať a cvičiť armádu pravoverných, cnostných a odvážnych fidáíov. Zároveň s cvičením a výchovou fidáíov sa v inej, skrytej časti pevnosti školili dievčatá – v háreme sa učili umeniu lásky; súčasne však dostávali lekcie z koránu, poézie, rétoriky či brušných tancov. Takto sa podarilo Ibn Sabáhovi získať bojovníkov, ktorí boli ochotní pre ďalšiu cestu do raja urobiť čokoľvek. Fidáíovia 
sa tak stali zbraňou, akú nepoznala nijaká dovtedajšia armáda.