Živý nábytok

Ruský prozaik a publicista Jefim Zozuľa patrí k chýrnej „Odeskej škole" autorov, ktorí vo svojich dielach štýlom satiry a grotesky zachytávali život prudko sa liberalizujúceho Ruska asi desať rokov pred februárovou revolúciou v roku 1917, turbulentný čas revolúcie aj počiatky komunizmu. Ťažiskom Zozuľovej tvorby sú najmä antiutopické texty s nádychom fantastiky a grotesky, ktoré vysielajú varovné signály o nastupujúcom totalitnom režime, no zaujímavé sú aj psychologizujúce prózy, v ktorých akoby nadväzoval na poetiku A. P. Čechova. Živý nábytok je výberom Zozuľových poviedok, ktorý nielenže zapĺňa biele miesto na mape literatúry ruskej moderny a avantgardy, ale aj dnes zaujme literárnou príťažlivosťou.

"Je to čítanie hravo-smutné o ľuďoch zakliesnených v kolese dejín, vyvolávajúce istý druh softhororového úžasu." - Denník N