Advokát zo zadného sedadla

Na chodbe pred pojednávačkou som si zapol mobil a brnkol šoférovi, že už idem von. Potom som si skontroloval hlasovú schránku. Boli v nej odkazy od Lorny Taylorovej a Fernanda Valenzuelu. Rozhodol som sa vypočuť si ich až v aute.
Lincoln s mojím šoférom Earlom Briggsom ma čakal priamo pred dverami. Earl nevystúpil a neotvoril mi dvere. Bol platený iba za to, že ma bude voziť, až kým si neodpracuje to, čo mi dlží za to, že som mu v prípade predaja kokaínu dokázal zmeniť trest na obyčajnú probáciu. Platil som mu dvadsať dolárov na hodinu a polovicu som si strhával na splátky dlhu. Nebolo to ani zťaleka toľko, koľko zarábal predajom cracku v panelákoch chudoby, no bolo to legálne, bezpečné a dobre sa to vynímalo v životopise. Earl tvrdil, že chce začať život bez drog, a ja som mu veril.
Spoza zavretých okien lincolnu sa ozývalo dunenie hip-hopu, no Earl ho vypol, skôr ako som siahol po kľučke. Posadil som sa na zadné sedadlo a povedal mu, aby vyrazil smerom k Van Nuys.
„Čo si to počúvalť“ spýtal som sa ho.
„Uhm... To bola Three Six Mafia.“
„Z divého juhuť“
„Presne tak.“
Rokmi som sa naučil rozlišovať regionálne aj iné odtiene rapu a hip-hopu. Tie štýly počúvalo veľa mojich klientov a mnohí si podľa nich vytvárali životnú filozofiu.
Zobral som z podlahy škatuľu na topánky plnú kaziet z prípadu Boyleston a náhodne som vytiahol jednu z nich. Jej číslo som spolu s časom zapísal do zošitka, ktorý som mal v škatuli spolu s kazetami. Potom som ju podal Earlovi a on ju vložil do autorádia s prehrávačom. Nemusel som mu hovoriť, že ju má pustiť tak ticho, aby znela iba ako nezaujímavý šum v pozadí. Pracoval u mňa už tri mesiace. Vedel, čo sa od neho očakáva.
Roger Boyleston bol jedným z mála klientov, ktorých mi pridelil súd. Čelil celej škále obvinení z drogových trestných činov. Federálna protidrogová agentúra DEA mu odpočúvala telefóny a nakoniec uňho našla šesť kilogramov kokaínu pripraveného na distribúciu prostredníctvom siete dílerov. Záznamy jeho rozhovorov mali vyše päťdesiat hodín. Hovoril s mnohými ľuťmi a často spomínal, čo a kedy od neho môžu čakať. Pre obžalobu to bol jasný prípad. Toho chlapa čakal dlhý pobyt za mrežami a ja som nemohol urobiť vôbec nič, iba mu vyjednať nižší trest výmenou za spoluprácu s vyšetrovateľmi. Na tom však vlastne nezáležalo. Pre mňa boli dôležité tie nahrávky. Práve kvôli nim som ten prípad zobral. Federálna vláda mi musela zaplatiť minimálne päťdesiat hodín práce strávených počúvaním nahrávok potrebných na obhajobu klienta. Preto som dbal na to, aby pásky neprestajne bežali vždy, keť som sa niekam viezol. Chcel som mať istotu, že ak raz budem musieť položiť ruku na Bibliu, budem môcť s pokojným svedomím odprisahať, že som si prehral každú jednu kazetu, ktorú som strýčkovi Samovi vyúčtoval.