Mexická vlna

Otec povedal, že ide do cukrárne po zákusky, a odišiel navždy. Tereza mala dvanásť a Henry deväť. Presne deväť. V prievane šušťala narodeninová výzdoba z krepového papiera, ktorú v návale kreativity vyrobila matka hneť ráno a Tereza sa dívala na otca, ako si obúva najlepšie topánky, sťažka vzdychá, a obzerá sa po byte ako odsúdenec na smrť potkýnajúci sa k elektrickému kreslu. – Tak ja idem, – povedal jej. – Dones mi punčový rez, – povedala Tereza otcovi. – Spoľahni sa. Prd makový mi doniesol, hovorila neskôr Tereza, keť vyťahovala túto historku v tom type rozhovorov dospelých, keť po pár fľašiach vína začnú všetci spomínať na krivdy detstva a rapídne prepadať sebaľútosti. Po hodine prestali na otca čakať. Dorazili hostia, babička priniesla tortu s pravopisnou chybou v šľahačkovom nápise a mama uvarila puding. Tak nejako sa predpokladalo, že otec musel ísť súrne do práce, že mali zase čosi v redakcii, alebo stretol nejakého známeho a šiel s ním prebrať do pohostinstva, čo je nové u Brežneva, kto emigroval a kto vyzerá na eštebáka. Otcovou vlastnosťou bolo nebyť doma a všetci si už na to zvykli. Henry dostal tenisovú raketu. Stála celý majetok, ale aj tak mu ju kúpili, pretože k jeho úpenlivému drankaniu sa pridala aj Tereza s hysterickým záchvatom, keť zistila, že Henry jej roztrieskal obidve bedmintonové rakety, keť sa s nimi pokúšal hrať tenis. Teraz mal tenisovú a pinkal s ňou o zadnú stenu garáže. – Potrebujem potítka, – zakričal zdola. Tereza stála na balkóne, decentne predklonená ponad zábradlie a púšťala dole sliny. Nie je ľahké napľuť z tretieho poschodia na chodník obrys Afriky, domček jedným ťahom alebo srdce prestrelené šípom. – Nemôžeš mi ich hodiťť – zakričal Henry. – Som strašne spotený, potrebujem ich! Stál pod balkónom mimo jej dostrelu a vyvracal hore hlavu. S ním aj dvaja chalani z vedľajšieho vchodu plní solidarity a túžby vyskúšať novú raketu. – A požičiaš mi raketuť – zakričala Tereza. – Vydieračka! Potítka Henrymu vyrobila z froté uteráka mama pred pár týždňami, hneť v začiatkoch jeho tenisovej kariéry. Decká mu ich závideli, mamu dokonca na ulici zastavovali cudzie matky a vyzvedali, aké použila know how. Henry mal aj čelenku, bola uštrikovaná z čohosi, čo bolo predtým svetríkom pre batoľatá. Vôbec nesala pot, ale keť ju mal na hlave, vyzeral bohovsky. Ako Björn Borg, aj keť Henry viac uznával McEnroea, ktorý mu visel nad posteľou. Na tom plagáte bol napriahnutý k backhandu, loptička tesne pred raketou, navreté žily na rukách a na tvári nádherný škľab. Henry si ten škľab trénoval v rámci teoretickej časti športovej prípravy. Tereza vzala potítka, obula si mamine sandále a celkom potichu, aby mama nepočula klepotanie podpätkov, vyšla von. Schádzala po schodoch úplne pomaly a pozorovala, ako sa jej napínajú svaly na lýtkach.