Nehanebné neviniatko

„Zošaleli by ste... to som už povedal, však? Z prvých stretnutí som bol šokovaný aj ja a bolo mi zle. Bez nej mi bolo zle. Trpel som každú sekundu jej neprítomnosti, trpel som fyzicky aj duševne. Podozrieval som ju z užívania nejakých drog a že ich primiešala aj mne! Bola to hlúposť! Monika nikdy drogy nebrala, nikdy nepila alkohol a nikdy sa nezahadzovala s chemickými preparátmi pochybného pôvodu... nikdy!! Jej výnimočnosť spočívala v niečom úplne inom, pochopil som ju až neskôr, až keď... som vytriezvel a začal sa naším vzťahom zaoberať aj racionálne a pragmaticky. Nebolo to ľahké, použiť mozog v jej prítomnosti, ale časom sa to ako-tak dalo zvládnuť. Pochopil som jedno, bola ako húsenica meniaca sa na motýľa, metamorfovala v momente, keď sa jej muž dotkol a zahral na najcitlivejšiu strunu, pričom nájsť ju nebolo vôbec ťažké. Menila sa na nymfomanku a tento stav bol doslova chorobný! Ľudovo sa o takých ženách hovorí, že majú bielu pečeň. Nemohla za to, bolo to silnejšie než ona a neskôr som pochopil, že vlastne ani lekára nepotrebuje, že jej to vyhovuje a vyžíva sa v tom. Akoby tušila, že dokáže viac než ostatné a nemusí pritom hrať divadielko. Potom prišlo igelitové vrecko...“ opäť sa napil a chcel si zapáliť cigaretu, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslel a tvrdo pozrel Krauzovi do očí, „...bol som šokovaný! Najskôr mi dala prečítať článok vystrihnutý z nejakého časopisu, kde lekár opisoval zážitok zo zaseknutého výťahu. Medzi uväznenými bola tehotná žena, ktorá spanikárila a dostala hysterický záchvat, hrozil potrat a kolaps sa prehlboval a lekár nemal u seba nič, len holé ruky a hlavu. Situáciu zachránilo papierové vrecko jedného z pasažierov. Lekár donútil ženu dýchať doň a vdychovať vlastný vydýchaný vzduch. Tehotná sa po chvíli upokojila, upadla do letargie, a tak prečkali až do príchodu údržbára. Nasledovalo vedecké zdôvodnenie tohto javu, pričom lekár vysvetľoval, že v papierovom vrecku stúpala koncentrácia oxidu uhličitého. U človeka to vyvolá polospánok až mdloby, a to bolo to, čo lekár potreboval. Lenže to nebolo všetko, lekár pokračoval vo vysvetľovaní a uvádzal prípady, pri ktorých sa igelitové vrecko na hlave používa aj pri sexuálnych praktikách, lebo pridusenie umocňuje sexuálny zážitok a privádza milencov do vytrženia. Toto bolo to, čo Moniku zaujímalo na celom článku najviac a sprisahanecky sa mi priznala, že už to vyskúšala a je to fantastické... Všetko už mala vopred pripravené, aj igelitové vrecko, aj motúz... prepáčte...“ predsa len sa rozhodol zapáliť si cigaretu a požiadal o pohár minerálky, „...nevedel som odmietnuť, a pravdu povediac, bol som aj trochu zvedavý. Všetko mala nacvičené do najmenších detailov, presne ma inštruovala ako mám omotať motúz okolo krku aby tesnil, ale aby neškrtil, presne mi vysvetlila, čo mám robiť s jej... s jej... kedy mám do nej... kedy...“ bol zadychčaný ako maratónec a evidentne nevládal. Krauz sa nad ním zľutoval. „Dobre, dobre... to môžeme vynechať...“ „...nemôžeme, bohužiaľ nemôžeme, to najdôležitejšie ešte len príde!“ vydýchol podnikateľ a viditeľne potreboval timeout. Chosé nemal zľutovania. „Tak v tom prípade pokračujte, čo bolo ťalej...ť!“ Krauz ho prebodol pohľadom, ale Chosé bol nezastaviteľný, bol vo svojom živle a Krauz mal chvíľu obavu, že si narazí na hlavu starú igelitku plnú omrviniek a začne... Len tak, na skúšku! V odbornej terminológii sa tomu hovorí previerka výpovede. „Ja už mám svoj vek a niektoré výkony sú, takpovediac, nad rámec fyzických dispozícií... ak mi rozumiete... počítala aj s touto eventualitou a priniesla si... robertka... a naučila ma s ním zaobchádzať. Teraz vám vysvetlím to najdôležitejšie, prepáčte mi, nechcem byť oplzlý, ale inak nepochopíte, o čo išlo! Technický postup! Trvala na tom, aby som jej natiahol na hlavu igelitku a utesnil motúzom, presný počet ovinutí a presný tlak na krk tak, aby si neublížila, potom nasledovalo dráždenie... to dúfam nemusím... dopodrobna... dych sa jej zrýchľoval a telo začalo reagovať zvýšeným množstvom potu, potom mi dala znamenie a došlo k súloži... nie dlhej, to by nevydržal nikto... a potom nastala fáza gumenej stimulácie, telo reagovalo kŕčovitými pohybmi, dych mala prerývaný a... hlasný, ak sa dá rev takto nazvať, a keď som si bol istý, že mi odpadne ruka, došlo k vyvrcholeniu... to už nevnímala okolie, igelit sa nadúval a klesal mohutnými dychmi, telo mala mokré a svaly sa napínali v kŕčoch! Vyvrcholenie... to sa dá ťažko opísať, bol som prítomný pri náhlom pôrode v lietadle a videl som odtekať plodovú vodu, to bolo nič oproti... Niagara... ak si k tomu primyslíte rev a kŕčovito vzopnuté telo do mostu, zvíjajúce sa z boka na bok... vtedy musel prísť zásah zvonka. Hlavu som jej pritlačil na prsia, rýchlymi pohybmi odmotal motúz a stiahol igelitku. Rozhodovali sekundy, inak by sa udusila. Ležala spotená, lesklá a fialová v tvári. Bola mimo, úplne mimo v inej dimenzii, v bezvedomí a jedine čerstvý vzduch a rýchla masáž ju vrátili späť. Pomaly sa preberala a ja nikdy v živote nezabudnem na výraz jej očí, keď ich prvý raz otvorila. Bola ako... ako bosorka, čo prišla zo stretnutia so Satanom! Bosorka z iného sveta, čo vyvaľuje oči na ten náš a ani netuší, kde je. Trvalo to iba krátko, iba pár sekúnd, ale bolo to tam vždy a ja som sa opakovane desil toho, čo to robím, čo to stváram?! K čomu ma ešte privedie svojou nenásytnosťou!? Keby sa mi v tej chvíli zahryzla do krku a vysala krv, asi by som ani nebol prekvapený a podal by som jej pohár... Ešte pred malou chvíľou bola na pokraji smrti a návrat späť korunovala slastným úsmevom a túžbou v očiach, ktorá hovorila iba jedno, ešte, ešte raz, ešte desaťkrát, ešte sto... Ju hazard so životom vzrušoval a napĺňal uspokojením a riziko ju vôbec netrápilo, naopak, priťahovalo ju ako magnet, niečo ako adrenalínový šport, a ja som bol iba náradie, použiť, premazať a znova! keď rozprávala o sekundách na pomedzí života a smrti, žiarila radosťou a uspokojením, ako malé decko na Vianoce a človek jej nemohol nič zazlievať ani vyčítať. Opantala každého, a omotala si ho okolo prsta ako bavlnku! Doma som si tisíckrát hovoril dosť, to nie je normálne, musí to prestať, správam sa ako idiot, ale keď sme sa stretli, znova a znova som to s ňou robil a znova a znova som ju oživoval a znova a znova som videl ten výraz v jej očiach a... bál som sa jej!! Bál som sa jej!!! Chápete mať!“ Tresol do stola. Ani necekli. „Bál som sa vzoprieť, pretože by som o ňu prišiel... o to prišiel... bolo to neuveriteľné, fantastické, tých pár minút... ako to vysvetliť... bolo to pár minút... muža s veľkým... M... pár minút muža a ženy. Arabi boli ochotný za ňu zaplatiť milióny, stačí vám?! A bola toho hodná, verte mi! To nebolo divadielko o orgazme s prostitútkou za pár korún, to bolo viac ako živé!! Vtiahla vás do seba a urobila zázrak... presne ako bosorka! Keby žila pred štyristo rokmi, upálili by ju, a ja by som schuti prikladal, tak som sa jej bál, chápete toť Už som sa jej bál, a pritom som ju obdivoval a miloval zároveň. Obdivoval za tú odvahu nájsť svoju cestu. To nevie väčšina z nás! Ona nespravila nič zlého, iba si presne definovala to, čo je pre ňu prioritou, a našla spôsob, ako ju dosiahnuť! To je všetko! Nebola kurva!! Nebola kurva!!!“ Rýchlym pohybom si uvoľnil kravatu a rozopol posledný gombík pod krkom. ťažko dýchal a oči mu nepríčetne svietili. Krauz s Fischerom meravo civeli. Namáhavo pokračoval. „Neverila v Boha, pretože tí, čo ju s Bohom zoznámili ju k nemu dokopali ťažkými bagančami, pritiahli ju za vlasy k jeho obrazu a nútili ju pózovať, a ona pózy neznášala, nevedela s pózami žiť, neznášala ich, všetky tie pózujúce mníšky, sestry, matky, tetky... fanatičky bez duše a cnosti... ona bola v podstate čistá a cnostná, pretože verila vo svoj cieľ, ktorý sa dal dosiahnuť iba v jej svete a iba jedným jediným spôsobom, a pretože bol jediný, bol dobrý a čistý! Neverila v Boha, ale nebola neveriaca, takej plytkosti nebola schopná. Často sme sa po tom... o tom rozprávali, priblížila mi svoj svet a magickú hranicu medzi životom a smrťou, ku ktorej sa jej občas podarilo priblížiť. Vtedy videla svojho ducha, v ktorého verila, v tých krátkych okamihoch bola s ním a rozprávala sa s ním a... či to bol Boh, Satan, Mohamed, Višna... to je predsa úplne jedno, na mene nezáleží! Jej to bolo úplne jedno, pre ňu bol ten ozajstný, pravý... stretávala sa s ním a vedela o ich schôdzkach krásne rozprávať, a to bolo pre ňu najdôležitejšie a bola spokojná! Závidel som jej a obdivoval ju zároveň, pretože ja som na podobný experiment nikdy nenazbieral dostatok odvahy, hoci mi ten neuveriteľný zážitok sama ponúkla a vedel som, že by som bol v dobrých rukách, ktoré by pomohli v pravú... poslednú chvíľu. Nemal som dostatok viery. Neveril som... Ona vo svojho ducha verila... v iného než my, ale verila! Vlastne... verila aj... Používala kamene, mala pár kameňov, ktoré jej podľa znamenia prinášali potrebnú vnútornú silu a napĺňali ju tým, čo som na nej najviac obdivoval, nezávislosťou. Mala rôzne prívesky a verila, že ju posilnia, keď bude najhoršie, a že ju z jej cesty vždy bezpečne vrátia späť. Ovládala nejaký starý jazyk a staré... nesmejte sa... zaklínadlá, alebo niečo podobné, a tie ju uvádzali do tranzu! Nad posteľou jej visel lapač zlých snov z peria zázračného vtáka a z pavučiny, do ktorej sa zachytí všetka nečistota a zloba... vyznávala ducha, o ktorom my nevieme ani prd. Zaoberala sa okultizmom, čítala tony kníh a sama podľa nich praktizovala seansy a ako amatér-samouk dosiahla vysokú úroveň vzdelania. Vedela na túto tému rozprávať celé hodiny a oči jej svietili... svietili ako dračici... ťažko vypovedať. Neverili by ste... nepochopili by ste... a ani ja som ju asi úplne nepochopil, inak by som jej dokázal dať všetko, po čom túžila a čo potrebovala a nemusela to hľadať u iného, ktorého tiež musela zasvätiť do tých najintímnejších tajomstiev a ktorý to zneužil a zabil ju. Už to chápete? Už ste sa zobudili?! Vrah musel poznať jej najtajnejšie túžby a musela mu dôverovať aspoň tak ako mne, inak by mu toto všetko neukázala a nepoužila ho ako nástroj namiesto mňa, pretože som práve v tej chvíli nebol poruke! Ja som zarábal peniaze a on sa na ňu vykašlal a v pravý čas neodmotal a nechal ju zomrieť! Ona sa mu odhalila v celej svojej nahote… v duševnej, a on, sviňa, to zneužil a neodmotal! Zabil ju jej vlastnými zbraňami, a preto si nezaslúži zľutovanie, ale tvrdý trest... a ja som tu na to, aby som vám pomohol ho odhaliť, chyti? a potrestať. Už mi veríte, že som ju nezabil? Ani nedal zabiť? To by bolo, akoby som zabil polovicu seba samého, akoby som... zabil niečo v sebe, to je jednoducho nemysliteľné! Hovoríte, žiadna ľútosť, žiadne slzy, žiadny súcit! Čo vy o tom môžete vedieť?! Vidíte do človeka? Vidíte dovnútra? Ani netušíte, koľko litrov sťz som odvtedy vyplakal, ani netušíte, že nespím a žijem iba na sedatívach, ani netušíte, ako to bolí... tu... vo vnútri! Dobohaajsvami!!“ Dohovoril a sťažka zložil predlaktia na hranu stola. Dychčal a potil sa. Hodvábna vreckovka už nestačila. „Na fotografiách nie je vidno motúz, prečo?“ vytlačil zo seba z posledných síl.